Složka 64 je štvrtou časťou série o sympaticky mrzutom vyšetrovateľovi Carlovi Mørckovi a jeho svojráznych asistentoch Asadovi a Rose na špecialnom oddeleni Q, ktorému sa aj napriek nepriazni väčšiny kolegov darí v pivničných priestoroch kodanskej policajnej stanice vyšetrovať dávno zabudnuté prípady. V roku 2011 získal Jussi Adler-Olsen v Dánsku za tento román cenu kníhkupcov Zlatý vavrín.
Tentoraz oddelenie Q zaujmú zdanlivo nesúvisiace zmiznutia z polovice 80. rokov, ktoré spája len osoba Nete Hermansenovej, bývalej chovanky liečebného ústavu pre „padlé ženy“. Postupne však začnú odhaľovať oveľa temnejšie tajomstvo, ktoré by mohlo zničiť pár vysokopostavených ľudí a sľubnú dráhu novej politickej strany. A keďže ľudia, ktorí celý život zasvätili princípom eugeniky, sa ani tentoraz nezastavia pred ničím, viacerí členovia tímu sa ocitnú v ohrození.
Pre Olsenove knihy je príznačný záujem o patologické fenomény v dánskej spoločnosti, ktoré majú deštruktívny vplyv na psychiku budúceho vraha — napríklad prostredie náboženských siekt (Vzkaz v láhvi) alebo zvrátené študentské spolky (Zabijáci).
Tentokrát sa Olsen inšpiroval skutočným príbehom ostrova Sprogø, kde boli až do začiatku 60. rokov internované údajne slabomyseľné ženy s „pochybnou“ morálkou a odsúdené na život v neustálom ponižovaní a izolácii. Nete je jednou z nich. Proti nej stojí nielen krutosti trýzniteľov, ale čo je ešte horšie aj ignorancia dánskej spoločnosti. Nakoniec sa však dokáže s minulosťou vyrovnať, ale akú cenu za to bude musieť zaplatiť ona a tí, čo jej v živote ublížili?
Už v predchádzajúcich knihách sa Olsenovi osvedčilo striedanie viacerých dejových línií. Kým v súčasnosti Mørck and comp. odhaľujú stopy dávneho zločinu a len začínajú tušiť rozsah konšpirácie, pred nami sa postupne odokrýva genéza celého prípadu, siahajúca až do 50. rokov, ako aj príprava samotnej vraždy o tri desaťročia neskôr. Na jednej strane tým kniha stráca štruktúru detektívky a pripravuje nás o potešenie vlastných dedukcií pri hľadaní vraha, na strane druhej sa vytvára priestor pre vykreslenie psychologického profilu každej postavy, čo je v skutočnosti najsilnejšia stránka celej série. Hoci sa Olsen priam vyžíva v temných a často bizarných postavách, napriek tomu sa mu darí vyvarovať sa čisto čiernobieleho videnia sveta, každý má svoju minulosť a motívy a aj vrah môže byť nakoniec obeť… a naopak.
Olsenove kriminálne zápletky samy o sebe nie sú zvlášť originálne a zvraty sú pomerne predvídateľné, Složka 64 nie výnimkou (aj keď možno nejaké to prekvapenie na záver sa nájde), napriek tomu však výborne funguje ako temný a napínavý thriller, ktorý sa ťažko odkladá aj o jednej nadránom, ale na to sme si už pri severských detektívkach zvykli.
Výnimočnosť celej série stojí okrem prepracovanej psychológie postáv predovšetkým na chémii medzi troma členmi oddelenia Q a občasnom cynickom humore, ktorý dokáže nadľahčiť aj tú najťaživejšiu temnotu. A hoci každá kniha sa dá čítať ako samostatná časť, odporúčam čítať od začiatku, tak si človek najviac užije vývoj vzťahov na oddelení a slovné prestrelky v rámci neho, ktoré príbehu dodávajú nezameniteľný šarm.
Originál: Journal 64, 2010
Překlad: Magdalena Jírková
Vydalo nakladatelství HOST, Brno 2013
544 str.
www.nakladatelstvi.hostbrno.cz
