V marci 2015 vydalo pražské vydavateľstvo Argo deviaty príbeh /v celkovom poradí anglických vydaní/ detektíva Bernharda Günthera, dejovo situovaný do jari roku 1943.
Bernie, ktorý v minulosti pracoval v berlínskom Kripe a počas záskoku pobudol aj ako osobný strážca ríšskeho protektora Reinharda Heydricha /v predchádzajúcom románe Praha osudová, Argo 2013/, tentoraz zmenil zamestnávateľa a rozhodol sa napomôcť spravodlivosti, a to tým, že sa zamestnal na Úrade pre vyšetrovanie vojnových zločinov pri Wehrmachte. (v celom znení: Wehrmacht-Untersuchungsstelle für Verletzungen des Völkerrechts skrátene WUSt).
Autor Philip Kerr, vyštudovaný právnik nás na 377 stranách strhujúceho thrilleru v skvelom preklade Lukáša Houdeka nenechá na pochybách, že má detailne naštudované zákulisie druhej svetovej vojny a rôzne z neho vyplývajúce paradoxné situácie. Kerr súka fakty z rukáva tak, že sa čitateľ nestačí diviť, čo sa dá všetko o tomto najväčšom konflikte v dejinách ľudstva nového dozvedieť.
Podnapis románu znie tak, že ide o „detektivní příběh z nacistického Německa“, čo je veľmi skromné označenie tohto románu, ktorý spojuje vo viacerých dejových líniách skutočné a fiktívne postavy a to v strhujúcom deji, kde budete spolu s hlavným hrdinom Berniem na pochybách, či si znovu treba neustále pripomínať hrôzy druhej svetovej vojny? Iste, ide podľa môjho názoru o autorovu veľmi záslužnú prácu a to aj z dôvodu, že súčasná generácia o charaktere niektorých zločinov a celkovom rozsahu vojnových hrôz nemá ani poňatie.
Šéfom WUStu je starý sudca Johannes Goldsche, ktorý ho vedie od roku 1939. Ako „človek starej školy“, vyznáva praktiky Výmarskej republiky a aj z tohto dôvodu sa chce čo najmenej miešať do politiky Tretej ríše a jeho cieľom je, aby bolo všetko vyšetrené včas a v čo možno najmenšom strete s obávaným gestapom a SS. Ale čo čert nechcel, jeden hladný vlk voľne pobehujúci v temných lesoch v okolí Gnezdova pri Smolensku vyhrabal zo zamrznutej zeme pár ľudských kostí. A Gnezdovo sa nachádza v tesnej blízkosti lesa nazvaného Katynský, kde …. /ale to je už notoricky známe/ Nemci našli niekoľko hromadných hrobov a v nich telá brutálne zabitých dôstojníkov poľskej armády, ktorí boli popravení príslušníkmi NKVD guľkou do tyla na jar 1940, kedy sa celá oblasť po podpísaní paktu Pakt Ribbentrop-Molotov dostala pod kontrolu Červenej armády.
WUSt potrebuje spísať Bielu knihu pre ministerstvo zahraničných vecí Tretej ríše, aby po prípadnej prehre Nemecka zostalo zaprotokolované pre každý prípad, aké ohavnosti páchali sovieti a západní spojenci, ale čo už na tom, keď v tesnej blízkosti Smolenska príslušníci SS povraždili viac ako 14.000 Rusov? Vždy treba predsa poukázať na chyby toho druhého, a tak je Bernie poverený neľahkou úlohou, odletieť do Smolenska, aby dokázal, že poľských dôstojníkov povraždilo NKVD – to ako prvé, po druhé musí vylúčiť, že nejde o Židov, ktorých by povraždilo SS a po tretie nesmie ísť ani o poľských dôstojníkov, ktorých by povraždilo SS, to by bola tá najhoršia možnosť, pretože Bernie by musel „svoje“ vyšetrovanie pre WUSt okamžite ukončiť, veď tento ohavný skutok treba predsa prišiť na vrub sovietom, no nie? Tak znelo zadanie od Goebbelsa a to sa musí vyplniť.
Čitateľ, znalý historických faktov sa v deji asi strácať nebude, horšie to budú mať pri čítaní tí, ktorí sa v spletitých zákulisiach politiky Tretej ríše nedokážu orientovať. Výsledok Bernieho pátrania je vopred jasný a história mu už nastavila svoje zrkadlo, a tak si mohol Josef Goebbels, ktorý stál na čele ministerstva pre ľudovú osvetu a propagandu, mädliť ruky, pretože mu toto jeho divadielko zhltli mimo iné zástupcovia Poľského Červeného kríža a mnohých neutrálnych štátov s navijakom a výsledkom odhalenia katynského masakru bolo prerušenie diplomatických vzťahov medzi ZSSR a poľskou exilovou vládou.
Hlavná dejová línia, ktorá sa odohráva v rozbitých ruinách Smolenska, kde musia nútene medzi sebou žiť Nemci s Rusmi dáva nahliadnuť do absurdných situácií ako fungoval denný život v tomto mestečku. Paradoxne Bernie sa okrem exhumácie tiel poľských dôstojníkov stihne venovať aj mnohým iným aktivitám ako napr. ľúbostnému romániku s krásnou patologičkou Marianne Kramstovou, tiež v sebe nezaprie povesť vynikajúceho vyšetrovateľa berlínskeho Kripa a podujme sa objasniť záhadnú vraždu dvoch nemeckých vojakov v Smolensku. Je to až podivné, ale vzhľadom k tomu, že bol v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste /alebo správnom?/, odhalí sprisahanie, za ktorým stálo smolenské vedenie NKVD a zapletie sa aj do príprav na atentát na samotného vodcu Tretej ríše. A nezabúdajme, že musí stále balansovať na tenkom ľade a viesť vyšetrovanie tak, aby si to nerozhádzal s poľným maršalom Güntherom von Kluge a všemocným gestapom, ktoré sídli v Smolensku na tej istej adrese ako predtým NKVD. A Bernieho hlavným nepriateľom je predovšetkým čas, nakoľko ruská armáda pripravuje zásadnú ofenzívu s cieľom naspäť obsadiť Smolensk a jeho okolie a tým znemožniť odhalenie skutočnej pravdy.
Kerrov skvelý interdisciplinárny prístup a spisovateľské nadanie robí z tejto netradičnej detektívky skvelú historicko-sociologickú sondu do vojnou postihnutého Smolenska, v ktorom nič nie je také jasné ako sa v skutočnosti zdalo. Okupovaní a zbedačení Rusi majú menší strach z obávaného gestapa ako z možnosti, že Smolensk znovu obsadí obávaná NKVD. A treba zdôrazniť, že táto autorova prenikavá sonda odhaľuje a pomenúva aj jednu veľmi podstatnú vec a síce všadeprítomnú korupciu /vo wehrmachte, NSDAP, SS, gestape/, ktorá rozhodovala o bytí a nebytí v Tretej ríši a ovplyvňovala celé fungovanie nemeckej vojenskej mašinérie.
V závere knihy nám Kerr v autorskej poznámke ešte naservíruje malú lahôdku, v ktorej opisuje osudy reálnych postáv v období po apríli 1943 vystupujúcich v tomto románe.
Ostáva iba dúfať, že Argo čoskoro vydá aj ďalšie pokračovania Bernieho detektívnych prípadov, ktoré si iste nájdu svojich verných fanúšikov, medzi ktorých patrím aj ja.
Originál: A Man Without Breath
Překlad: Lukáš Houdek
Vydalo: Argo, 2015
377 str.