Keď v roku 2019 vyšlo vo vydavateľstve Argo druhé doplnené vydanie detektívneho románu (ktorý vo svojej podstate ani tak úplne policajný nie je) Neuzavřené případy (prvé vydanie v roku 2009) bola táto britská autorka už českým a slovenským čitateľom známa zo svojich románov, ktoré sa dejovo odohrávajú v prvej polovici 19-steho storočia.
V roku 2004 nečakane opustila svoje pôvodné pole pôsobnosti a napísala svoj prvý detektívno-sociologický román „Case Histories“ a na scénu sa spočiatku rozpačito, ale s postupom času môžeme povedať ako blesk z jasného neba, predral nový typ vyšetrovateľa vlastný menom – Jackson Brodie. Je všetkým, len nie prvotriednym vyšetrovateľom. Ako bývalý policajt, teraz pôsobí ako súkromné očko a snaží sa zúročiť svoju dlhoročnú prácu v policajnom zbore. Jeho pracovné metódy sú neortodoxné, klientov berie skôr ako rodinných priateľov a viac ako na odhalení pravého páchateľa mu záleží na poznaní pohnútok, ktoré viedli k trestnej činnosti. Brodie sa takto sám ponára do najskrytejších zákutí mysle možných páchateľov s tým, že sa snaží o vytváranie akýchsi psychologických profilov jednotlivých aktérov.
Atkinsonová je však veľmi dobrá znalkyňa na prvý pohľad ospalého až gýčovo idylického anglického vidieka, kde sa v podstate na prvý pohľad nič vážneho nedeje a všetko plynie ako keby mimovoľne. Ale aj tu uprostred tej slnkom zaliatej krajiny, ktorá pripomína dedinskú selanku driemu pod povrchom tie najhoršie pudy, ktoré sa občas prejavia v každom z nás a to vždy práve v tej najnevhodnejšej chvíli. Presne v tomto sa prejavuje autorkina silná stránka – vie totiž do absolútnych mikroskopických detailov vykresliť tie zvláštne pitoreskné anglosaské postavičky, prečítať ich profily sprava-zľava a doslova sa im dostať pod kožu a to tak, že čitateľ sa sám seba pýta, že či sa každý krásny obraz musí v podstate priamo pred očami zmeniť na pravú antickú drámu a tragédiu v priamom prenose.
V druhom pokračovaní dobrodružstiev Jacksona Brodieho s jeho femme fatale Júliou Land, ktorá vyšla v češtine pod názvom „Něco za něco“ (s podtitulom: pořádná staromodní detektivka) sa ocitneme uprostred hlavného mesta Škótska Edinburghu, kde sa na prvý pohľad až tak nič závažného nedeje, okrem toho, že Brodieho priateľka Júlia tu zhodou okolností nacvičuje jedno divadelné predstavenie, ktoré má tak nezapamätateľný názov, že si ho hlavný hrdina síce stále v mysli opakuje, ale obratom aj zabúda. Ale ako to už v správnej detektívke býva, všetko so všetkým súvisí a každá skladačka postupne do seba zapadne aj keby sa to na prvý pohľad vôbec nezdalo pravdepodobné.
K deju samotnému: spúšťačom celej eskapády, (kde sa dozvieme o stavebných mega podvodoch, ruskej mafii, miznúcom tele prostitútky, ktoré sa znovu objaví, mŕtvole spisovateľa, ktorá v podstate ani mŕtvolou v pravom zmysle slova nie je …) je banálna zrážka dvoch aút. Práve tento „obyčajný ťukanec“ rozbehne šialenú reťaz vzájomne nesúvisiacich príhod od ktorých sa čitateľ nedokáže ani na sekundu odtrhnúť a tento atraktívny krimi román sa doslovne číta jedným dychom.
Ak teda máte radi umne postavený detektívny príbeh (resp. viacero príbehov), ktorý je skôr socio-ekonomickou sondou do života tentoraz škótskeho vidieka, zároveň sa Vám páči aj povestný čierny humor a radi odhaľujete temné stránky ľudskej duše, tak potom je Atkinsonová ako stvorená práve a jedine pre Vás. A nezúfajte predčasne, „brodiovská séria“ totiž pokračuje aj ďalšími románmi, (anglicky When Will There Be Good News?, Started Early, Took My Dog a Big Sky). Pevne verím, že Argo siahne aj po ďalších dielach a preloží ich, pretože len málo autorov vie tak bystro spojiť zdanlivo nesúvisiace dejové línie do jedného celku s cieľom držať čitateľa do poslednej stránky v napätí. Lebo v podstate svojej u Atkinsonovej, ani tak nejde o to povestné odhalenie zločinca ako sme v bežných detektívkach boli vždy zvyknutý. Je to viacej detektívka alebo spoločensko-sociologický román? To nechávam na voľnej úvahe každého čitateľa.
Nakladatel: Argo, 2020
Originál: One Good Turn
344 str.
