V júni tohto roku vyšlo v HOST — vydavatelství, s. r. o. štvrté pokračovanie príbehov „Veľkej Sovy“ alias vrchnej komisárky Márie Výrovej. Autor, ktorý vyštudoval Filozofickú fakultu univerzity Palackého v Olomouci sa vo svojich predošlých prácach venoval britským detektívkam a tiež modernej próze. A ako iste vieme, od teórii k praxi je iba krátky krôčik, a tak sa Michal Sýkora jedného dňa rozhodol, že sa bude venovať nielen literárnej kritike, ale sám skúsi ako to bude vyzerať na opačnej strane barikády.
A tak uzrela svetlo sveta jeho prvotina pod názvom „Případ pro exorcistu“, (Paseka 2012) kde sa stretávame po prvý krát s olomouckým vyšetrovacím tímom (resp. s Útvarom kriminálnej služby a vyšetrovania pri Krajskom policajnom riaditeľstve v Olomouci) v nezabudnuteľnom zložení: majorka Marie Výrová (alias „Veľká Sova“), plukovník Viktor Vitouš (alias: „Najvyšší“) a kapitán Pavel Edelweiss. Túto trojicu dopĺňa mladá vyšetrovateľka poručíčka Kristýna Horová, ktorá sa s každým prípadom zlepšuje (respektíve sa snaží a snaha, tá sa vždy cení).
Príbehy „Detektivů od Nejsvětější Trojice“ (ako boli literárni hrdinovia pomenovaní vo filmových adaptáciách z dielne Českej televízie), pokračovali románom z akademického prostredia pod názvom „Modré stíny“ (Host 2013). Po trojročnej odmlke sa autor vrátil späť v čase, do roku 1987, kde v románe „Ještě není konec“ (Host 2016) obdivuhodne reálne vykreslil vzťahy a fungovanie v časoch socialistickej verejnej bezpečnosti a ich „vyšetrovacie metódy“. Veľká Sova tu rieši starý dávno odložený prípad brutálnej vraždy polročného novorodenca.
Vo svojom najnovšom detektívnom príbehu pod príslovečným názvom „Pět mrtvých psů“ (ktorého filmové spracovanie ste mohli pred dvoma rokmi zhliadnuť na obrazovkách Českej televízie), autor opäť raz preukazuje svoje nesporné rozprávačské kvality, ktoré vyplývajú nielen z detailnej znalosti prostredia rodného Olomouca a tiež mestečka Šternberk, kde sa hlavný dej odohráva, ale hlavne z absolútne reálneho vykreslenia všetkých postáv, ktoré sa v deji objavujú.
K napísaniu napínavého detektívneho príbehu netreba, aby tiekli potoky krvi, postačuje aj atmosféra ospalého, letného, na prvý pohľad idylického českého malomesta, kde sa pod zdanlivou nudnou službou na miestnom obvodnom oddelení (kde je Kristýna Horová za trest preložená) ukrýva značné množstvo kostlivcov v skrini.
Príbeh, (ktorý je od prvej po poslednú stranu vynikajúco fabulačne postavený s autorovým citom pre každý maličký detail,) začína dejovou líniou – na prvý pohľad s nesmierne absurdnou udalosťou – z olomouckej ZOO, kde zmiznú záhadne tri medvede, respektíve ich niekto len tak ukradne.
Veľká Sova, ktorá v služobnej Octavii počúva svojho obľúbenca Boba Dylana ešte iba matne začína so svojou ženskou intuíciou tušiť, že sa možno za fasádou obyčajnej recesie (načo by niekomu boli tri medvede?) skrýva niečo vopred neuchopiteľné, záhadné a zlovestné.
V tom istom čase, ale na inom mieste, konkrétne v štenberskom lesíku objaví Kristýna päť mŕtvych psov a dobromyseľný šéf podporučík Průcha jej tento prípad zverí, aby ho prešetrila. Urobí tak onen osudný krok, ktorý sa už nedá nikdy vziať späť.
Nechcem čitateľom prezrádzať celú dejovú líniu absolútne autenticky napísaného detektívneho románu, ktorý nemá v našich pomeroch žiadnu konkurenciu.
Michal Sýkora Vás na 377 stranách presvedčí, že je literátom, ktorý vie napísať strhujúci detektívny román zasadený do realisticky vykresleného prostredia, a to až tak, že sa budete sami seba pýtať, či sa podobné veci ne/dejú práve vo Vašom meste alebo obci.
Ale, však si nebudeme klamať, áno dejú sa skoro všade a denne. Ruku na srdce, nestretli ste sa už so skrz naskrz skorumpovanou políciou, nepočuli ste čo to o nelegálnych psích zápasoch, a možno tiež poznáte „miestneho podnikateľa“, ktorý si myslí, že kúpi za peniaze všetkých vrátane starostu? Ak áno, tak tento multižánrový román je určený práve pre Vás a rozhodne ho budete čítať jedným dychom.
Autor totiž zasahuje vo svojom silne sociálnom kritickom románe takmer všetky neduhy „modernej kapitalistickej spoločnosti“.
A nešetrí veru nikoho. Zahryzne sa ako buldog do kosti, ktorú len tak nepustí a tak sa čitateľ doslova a do písmena stranu po strane stotožňuje s hlavnými hrdinami, ktorým pochopiteľne drží palce, aby všetko čím skôr objasnili.
Ale ako to v reálnom svete býva, nie je to niekedy možné a hlavne uskutočniteľné. Vždy je totiž jednoduchšie z času na čas naoko odsúdiť hocakého obetného baránka ako potrestať neviditeľných mocných, ktorí ťahajú za nitky a sú vždy ukrytí v polotieni.
Michal Sýkora vo svojom poslednom románe opäť raz dokazuje, že má nielen vyvinutý príslovečný cit pre detail, zmysel pre láskavý humor, a tiež z každej stránky vyžaruje autorove pochopenie pre strasti aj slasti svojich literárnych hrdinov, ktorí sú reálnymi postavami, teda ako keby boli jednými z nás. Aj z tohto dôvodu, si myslím, že „Pět mrtvých psů“ patrí v detektívnom žánri na piedestál najvyšší a ide o top detektívku z domáceho prostredia.
Autor skutočne vyzrieva ako to červené víno v dubových sudoch a s každou ďalšou knihou je len a len lepší. Zostáva iba dúfať, že Márie Výrová sa neobjaví iba na obrazovke ČT v seriáli „Živé terče“, ale že sa dočkáme aj literárneho pokračovania jej príbehov. Ako mi autor naznačil môžeme sa tešiť. Dúfajme, že to bude čím skôr, lebo ako hovorí Veľká Sova: „Zločincov behá po svete ešte dosť, ale my štyria to len tak ľahko nevzdáme“.
Nakladatel: Host, 2018
383 str.
