Modrá světla Jokohamy (Nicolás Obregón)

Vydavateľstvo KNIHA ZLIN koncom októbra tohto roka opäť prekvapila milovníkov napätia a detektívnej literatúry a siahla po v našich končinách zatiaľ neznámom autorovi španielskeho pôvodu, ktorý žije v Los Angeles ale za svoju druhú vlasť označuje krajinu vychádzajúceho slnka a síce Japonsko, kde sa dej tohto skvelého kriminálneho thrilleru odohráva. Pre niekoho je Japonsko vzdialená a exotická krajina, pre Obregóna (v ako inak v skvelom českom preklade Pavla Bakiča) sa pred čitateľmi otvára úplné iná krajina než tá, na ktorú sme zvyknutí zo zabehnutých klišé alebo bežných televíznych správ. Autor objavuje pre českých a slovenských čitateľov tú pravú a nefalšovanú krajinu samurajov a vidí ju tak detailne, že aj rodený Japonec by sa tomu čudoval.

detektivka Nicoláse Obregóna Modrá světla JokohamyNicolás Obregón ako blesk z jasného neba vytvoril postavu inšpektora Kósuke Iwatu, ktorému svojou prvotinou vytvoril pevné miesto medzi stálicami detektívnych pátračov, s ktorým sa čitateľ stotožní od prvej stránky. Iwata je ale tiež tým typom hrdinu, s ktorým bdelý čitateľ často nebude súhlasiť, jeho metódy pátrania sú mierne povedané „neortodoxné“, štýl vyšetrovania chaotický, ktorý sa riadi najmä inštinktom a vnútorným hlasom než zbieraním dôkazov a ich detailnou analýzou.

Dej strhujúceho a na každej stránke gradujúceho románu, ktorý sa odohráva na 436-tich stranách budete čítať doslovne jedným dychom, poľahky si zvyknete sa množstvo neeurópsky znejúcich mien, názvy exotických jedál a tiež obyčajov. Práve autorove znalosti a autentické opisy japonských reálií robia z tohto románu detailnú a pritom presnú sondu zo života večne pulzujúceho a nikdy neusínajúceho najväčšieho japonského prístavu Jokohama ležiaceho na ostrove Honšú, bez toho, že by ste ho museli niekedy osobne navštíviť.

Obregón sa pri písaní inšpiroval skutočným neslávne známym prípadom nazvaným „Setagayský masaker“, ktorý sa stal 30. decembra 2000, kedy prišlo k vyvraždeniu celej rodiny Mikia Miyazawu (jeho ženy a dvoch detí) s tým, že páchateľ zostal v dome obetí ešte niekoľko hodín a dal si pred odchodom zmrzlinu. Do dnešných dní nebol páchateľ tohto brutálneho činu odhalený. Jeden článok z novín Japan Today presvedčil Obregóna, aby sa pustil do literárneho spracovania tohto prípadu. A urobil to vskutku umne. Dá sa povedať chirurgicky presne.

Čerstvo preložený inšpektor Iwata nastupuje na I. tokijské oddelenie vrážd s tým, že mu na stole pristane z čista jasna prípad brutálne vyvraždenej rodiny Kaneširových. Jeho kolegyňou v pátraní sa stáva ambiciózna mladá vyšetrovateľka Noriko Sakaiová a jeho Watsonom sa stáva mladý neskúsený policajt Hatanaka. Prípad preberajú po bývalom elitnom vyšetrovateľovi Hideo Akašim, ktorý krátko štyri dni po jeho pridelení záhadne skočil z Dúhového mostu.

Nechcem čitateľom prezradzovať strhujúci a na každej stránke gradujúci dej, časové slučky pri ktorých nakoniec všetko krásne do seba zapadne, spomienky, či skôr nočné mory inšpektora Iwatu na jeho detstvo strávené v katolíckom sirotinci a jeho bolestivé myšlienky na bývalú manželku. Krok po kroku budeme sledovať rozpletanie spočiatku vzájomne nesúvisiacich prípadov vyvraždenej rodiny a vraždy mladej herečky Niny Fongovej. Pátranie nás prevedie moderným Hongkongom, tajuplným pralesom a napätie sa bude každou ďalšou stránkou stupňovať, čím sa Vám dostane doslovne pod kožu.

Zabudnite preto na tradičné stereotypy týkajúce sa japonskej spoločnosti: nie všetci sú úslužní, veľa z nich sú rasisti a nemajú v láske Kórejcov, ktorých nazývajú čuduj sa svete „švábi“, niekoľko tisíc ich aktívne pôsobí v rasistickej ultranacionalistickej organizácií Nippon kumiai, ktorá sa snaží popierať výsledky II. svetovej vojny.

Iwata sa preto musí okrem časového stresu, (pretože sériový vrah je ako vždy krok pred ním,) popasovať so všadeprítomnou korupciou, ktorá sa nevyhne ani policajnému zboru, nedôverou nadriadených a v konečnom dôsledku s neustále sa vracajúcimi nočnými morami, ktoré ho paradoxne stále ženú neúprosne vpred.

Obrégonovi sa v jeho detektívnej prvotine podarilo napísať neskutočne drsnú kriminálku s viacerými dejovými líniami, ktoré vedú do hlbokej a temnej minulosti, ktorá spája všetky obete až k jednému rozhodujúcemu okamihu. Ale prepátrať sa k nemu si vyžiada až nadľudské úsilie a ako sa autor sám priznal v započatej sérií prípadov inšpektora Iwatu bude pokračovať a ďalší román na nás chystá budúci rok. Zostáva iba veriť, že sa český preklad objaví čoskoro na pultoch kníhkupectiev, pretože ide o autentický až surrealistický román, akých je napísaných len veľmi málo.

Podinšpektorka Noriko Sakaiová vyriekla počas vyšetrovania pamätné vety, ktoré mi odznievali ešte dlho po odložení tejto skvelej detektívky v mysli: „Tokio je současně jedno město a milion měst. Uvažujete někdy nad tím, že jsou třeba některá ta města zlá a jiná dobrá?“

Kósuke Iwata nakoniec prípad brilantne rozpletie a nám ostatným zostáva iba dúfať, že japonská polícia raz odhalí aj skutočného páchateľa brutálneho činu, ktorý autora inšpiroval k napísaniu tohto strhujúceho thrilleru.

Název originálu: Blue Light Yokohama (2017)
Překlad: Pavel Bakič
Nakladatel: Kniha Zlín
440 str.

Share Button

Související příspěvky:

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

reCaptcha * Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.

REKLAMA
REKLAMA
Přihlásit zpravodaj

REKLAMA


Informace

Stránky jsou archivovány Národní knihovnou ČR